14, Humanity

23. června 2010 v 21:16 | Kayia |  My Vampire Diaries
Elena: Vybehla som z penziónu a nastúpila si do Damonovho auta. Musím ho varovať. Aj keď urobil čo urobil, je mi ho ľúto. Stále nemo dúfam že sa zmení. Po stretnutí s Katherine som aj nejakú zmenu našla. Bolo v ňom vidno ľudskosť. Nejaké city. No potom ako sa s ňou pohádal, všetko zmizlo. Svojími schopnosťami som ho cítila. Netuším kde je, ale cítim ho. Jeho nenormálny hnev, ale aj bolesť. Rútila som sa ulicami. Práve som prechádzala okolo domu Katherine, keď som zacítila slabý záchvev života. Prudko som dupla na brzdy a bežala ju hľadať. Bola v aute. Takom veľkom Jeepe ležala na zadných sedadlách. Cítila som, ako z nej vyprcháva život. Pevne som ju chytila za ruku a vysielala k nej silu. Moje schopnosti boli úpne odlišné ako Stefanove a Damonove. Mala som schopnosť život dávať, ale aj ho odoberať. Katherine sa zachveli viečka. ,,Čo...?" opýtala sa slabulinkým hlasom, ktorý znel ako šuchot vetra. ,,Si v poriadku?" opýtala som sa jej. ,,Hej som." povedala mi zúrivo. Bola som jej tónom šokovaná. ,,Katherine! Čo?" nestihla som dopovedať a už mi skočila do reči. ,, Práve si skazila môj pokus o samovraždu! Čo si o sebe myslíš do riti???" ,,Katt preboha je ti dobre?" ,, Nie! Keď si mám predstaviť že už som mohla byť upír..." šepla sklesnuto a ja som na ňu kukala jak vyoraná myš. Nemala som čas rozmýšľať. Z predného sedadla som stiahla deku a prehodila ju Katherine cez plecia. Pomaličky som ju odtiahla do domu a posadila na gauč.V ústraní mysle som stále cítila Damona. Asi jej to vyklopím. No kým som niečo povedala, začala rapotať ona. Varila som jej čierny čaj a ona sa mi zatiaľ zverovala. ,,Vieš, bolo to odporné. Myslela som, že sa pozvraciam. Všade bola krv a mne z toho preskočilo. Bože..." skryla si tvár do dlaní a rozvzlikala sa. Prišla som k nej a položila krehkú šáločku na konferenčný stolík. Sadla som si k nej a objala ju okolo pliec. ,,Vieš, asi ani nevieš ako sa cíti Damon." povedala som jej potichu. ,,Len ho neobhajuj. Je to obyčajný debil. Keby si videla tú starkú..." znova sa rozplakala, a to som si myslela že je silná osobnosť. Aj ja som vlastne taká bola. Pred všetkými som sa tvárila normálne povýšenecky. Lenže v súkromí to bolo inak. A katherine v poslednej dobe zažila tolko úderov... Niečo ako ja. Ale jej zomrela len mama ale mne obaja rodičia. No jej otec... ,,Mala by si ísť za Damonom a porozprávať sa s ním. Potrebuješ to aj ty aj on Katt. Prosím." povedala som presebne a zadívala som sa do jej očí. Boli navlas rovnaké ako moje. Len chabo prikývla. ,,Fajn neviem ale kde je. Hmm. Na to mi treba..." Vybehla som von a hrabala sa v kabelke čo som nechala v aute. Našla som mobil a vytočila priveľmi známe číslo.,,Ááá ahoj Bonnie. Potrebujem tvoju pomoc." šepkala som rýchlo. ,,O čo ide?" ozval sa detský hlas Bonnie v telefóne. ,,Potrebujem vedieť kde je Damon. Mohla by si mi ho nájisť? Ja ho cítim, ale jeho polohu určiť neviem." V telefóne bolo chvíľu ticho a potom:,, Fajn o minútku zavolám." prešľapovala som na mieste a čakala na hovor od Bonnie. ,,Elena?? Počuj. Videla som les. Bol tam spadnutý strom a sedela som na ňom. Teda on sedel. Pozeral do blba a bol hrozne nahnevaný. A zároveň trpí. Bože. Toto nie je Damon preboha. Čo to s ním je?" ,,Všetko ti neskôr vysvetlím. Pa Bonnie." zložila som a bežala ku Katherine. ,,Viem presne kde je. Na tom mieste našiel Maggie. Ideme." rozkázala som a dotlačila Kitt do ferrari. Tvárila sa rozhorčene ale kašlala som na jej pocity. Zastavila som na krajnici. ,,Počuj nezoršuj mu to, Pochopíš až keď ho uvidíš. Choď stále rovno potom uvidíš taký spadnutý strom a Damona sedieť na ňom." Zo zamračeným pohľadom vystúpila z auta a odkráčala do lesa.
Katherine: Nemala som chuť ho vidieť. Nenávidím ho. No spravím radosť Elene. Je jedna z mála, ktorá sa so mnou baví. Kráčala som pomaly lesom keď som ho zbadala. Sedel chrbtom ku mne a pozeral do blba. Opatrne som obišla korene vypáčeného stromu a prisadla si k nemu. Ani sa neobzrel. Plne som sa zadívala na jeho profil. Jeho tvár navonok neukazovala žiadne emócie. No pod tou maskou tlel hnev. A bolesť. Normálne mi ho prišlo ľúto. Chytila som ho okolo pliec a objala ho. Nereagoval. prela som si hlavu o jeho plece a privrela oči. Netuším čo to s ním bolo. Stále nereagoval. Čo mu mám jednu streliť aby sa na mňa pozrel do frasa??No v tom mi doplo. Násilne som mu otočila hlavu a pobozkala ho. Zase chvíľu nereagoval, no potom si ma pritiahol k sebe. ,,Prepáč." povedal len. ,,Nevadí." oprela som si hlavu o jeho plece .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 KatiQa ♥ the Vampire Diares and ♥ the Twilight Saga KatiQa ♥ the Vampire Diares and ♥ the Twilight Saga | Web | 24. června 2010 v 14:52 | Reagovat

FANCLUB - Byla jsi přidána do special FanClubu :-)

2 littlejuly littlejuly | Web | 26. června 2010 v 11:05 | Reagovat

ooj a ja sm sa tak tesila ze bude upirka :)

3 kayia kayia | Web | 26. června 2010 v 13:34 | Reagovat

[2]: hh neteš sa =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.