Temné tajomstvá-2 diel posledná kapitola

13. července 2010 v 13:11 | Kayia |  My Vampire Diaries
Úplný koniec tejto poviedky, viem vže nebola nič moc ale nejako ma to písanie začalo baviť. Možno ešteniečo rozpíšem ale tento krát skúsim prihliadať na väčšie emócie, aby to bolo dlhšie.



Katherine: ,,Prosím... Chcem byť sama." šepla som po chvíli čo ma Damon položil na posteľ a prikril termo dekou. Nebola mi zima, cítila som sa prázdno. ,,Dobre... Mám ísť do kuchyne alebo tak.." ,,Domov...Choď domov. Prosím." Ustráchane na mňa pozrel. ,,Ale ešte sa zbavíme tela... No.." Ani on nevedel čo mi povedať. ,,To sa vybaví neskôr. Chcem byť sama. Úpne sama. Ta mŕtvola mi už nič nespraví." zaklamala som. S obavami na mňa pozrel, ale prikývol. ,,Fajn, idem po nich a odídeme. Večer ti zavolám." sľúbil a vypochodoval s izby. O chvíľu som už počula štartovať auto a hlasy. Odhrnula som si z tváre vlasy a pomaly prešla k oknu. Počítala som to. Damon, Elena, Stefan, Bennie či Bonnie či jak sa volá a ďalší štyria ktorí prišli zachrániť mňa aj Damona. Sledovala som ich dovtedy kým nezmyzli v zákrute. Potom som sa otočila a letela dole do pivnice. Tam na zemi ležal popol tety Katherine. Či vlastne babky. Pomaly som ho obišla.Pozrela som na stenu predo mnou. Tam, keď tetu zasiahol kôl vystrekla krv. Jej krv. Upíria krv. Pomaly som sa postavila a prešla k tej stene. Skúmavo som sa na ňu zahľadela. Rozmýšľala som. SpraviŤ to alebo nie. Byť s Damonom navždy, alebo len pár smiešnych rokov a potom umrieť s pohľadom na jeho Krásnu mladú tvár a v jeho očiach vidieť odraz stareny ležiacej na smrteľnej posteli. Videla som sa. Podobná babči z Francúzska ale omonoho staršia. Čo robiť? Vedela som jedno. Damon ma nepremení. No rátala som aj z možnosťou že už ma ako upírku nebude chcieť. To ma bolelo najviac. No risknem to. Ako sa hovorí risk je zisk. Sama sebe som sa zasmiala. Ešte chvíľu som sledovala prv stekajúcu po severnej stene pivnice. Rozmýšľala som, či mi ešte ostala Damonova krv v tele. Asi trocha. Ale nebudem riskovať smrť. Ešte sa napijem. Úplne som sa priblížila k stene až som sa jej dotýkala perami. Nadýchla som sa a pootvorila ústa. Do nich mi pomaly stekala krv tety Katherine.
Keď som mala pocit, že už jej mám dosť, otočila som sa a zahľadela sa na stôl s náradím. Prešla som k nemu a pohľadom hľadala jednu vec. Skrutkovač. Plochý. Chvíľkočku som naberala odvahu, No povedala som si nebuď srab a vrazila som si ho do srdca. Ako som sa pomaly súvala k zemi stihla som ho ešte vybrať. Bolesť som takmer nevnímala. Vedela som, že som už mŕtva. V duchu som sa potešila. Srdce mi posledný krát vydalo divný krvácajúci zvuk.


Stefan: ,,Sakra Damon prestaneš už tu chodiť ako nejaké tornádo?" každú sekundu pri dverách a späť pri mne. Liezlo mi to už na nervy. ,,Drž hubu braček." Zas taký podráždený. Takto sa správal ešte pred tým ako spoznal Katherine. ,,Ja to nevydržím!"vybuchol ,,Idem tam!" Vyletel z dverí ako nejaká fúria. Ten veru nemá ktovieakú trpezlivosť. ,,Stefan?" ozval sa jemný hláskok odo dverí. ,,Áno Maggie?" ,,Ide neskoro." oznámila mi akoby nič. Šok ma úplne obral o vedomie. ,, Čože?" opýtal som sa zo značným šokovaním v hlase. ,,Ide neskoro." zopakovala akoby sa nič nedialo.

Damon: Bežal som strašne rýchlo a už som bol skoro tam keď som za sebou začul niečo. Respektíve niekoho. Zúrivo som sa na obranu otočil. Stefan. Ach... ,,Čo chceš?" ,,Maggie ti odkazuje že.. no vlastne že..." nemohol to zo seba dostať. Ako mu jednu vpálim vypľuje to? ,,Je neskoro." dostal zo seba. Nechápano som na ňho čumel. ,,Aha fajn." otočil som sa že idem dalej no zachytil ma. ,,Ideš neskoro." Pravda ma udrela ako keď do mňa šlahol Klausov blesk. ,,Nie to nie.." nechcel som tomu veriť a tak som bežal. Všade som ju po dome hľadal. No nikde nebola. Pivnica. Kde inde? Pomyslel som si zúrivo. Dvere boli zamknuté, tak som ich vykopol. Sotva som si uvedomoval, že Stefan je tesne za mnou. Videl som iba jej ruku trčiacu spoza stolíka na náradie. Pár centimetrov od jej ruky ležal krvavý skrutkovač. Nedýchala. Jej srdce nebilo. Čo som to spravl? Mal som tu ostať. Pohľad mi padol ńa drevený kôl. ,,Nie to neurobíš." povedal Stefan. ,,Nedovolím ti!" ,,Nemáš mi čo dovoľovať Stefan! Je to moje rozhodnutie." Vytrhol som sa mu a bežal ku kolíku.


Elena: V hlave mi zazne Stefanov hlas. Ak stíhaš za pár sekúnd musíš byť u Kathy v pivnici! Rýchlo!
Keďže moje schopnosti mi dávali akú takú rýchlosť letela som ku Katherine. Vletela som do pivnice a na zemi ležal Damon. Bol ledva pri vedomí. Umieral. A za stolom som zbadala Katherine. Mŕtvu. ,,Zachráň ho!" vrieskal Stefan ako zmyslov zbavený. Asi má Damon rád. Neviem. Možno .Viem však že Damona rozhodne nenechám zomrieť. Za sebou som začula tichučký ston. Ja a Stefan sme sa šokovane otočili. Katherine už neležala na zemi ale sedela. Ranu mala zahojenú. Ona sa...premenila. Šokovane sa pozrela na mňa, potom na Stefana. A na Damona. A znova. Na mňa, Stefana a Damona. Bolo by to smiešne v inej situácii ale nie v tejto. Pochopila. Pozrela na Damona a potom na mňa: ,,Je..." Nedokončila. Hlas sa jej zlomil. ,,Ešte nie. Zatiaľ." ,,Tak niečo urob! Ako vtedy mne! Prosím!." vykríkla. V jej hlase bolo toľko bolesti, až ma trhlo. Rýchlo prišla ku Damonovi a chytila ho za ruku. Potom ho pohladila po tvári. To ho prebralo z bezvedomia. ,,Katherine... Ty žiješ?" tvár mu zohavil bolestný kŕč. Chytila som ho za druhú ruku a vysielala k nemu silu. Katherine po tvári stekali slzy. ,,Áno." šepla. Damonovi sa začínala rana hojiť. Katherine sa k nemu zohla a jemne ho pobozkala. Teraz budú spolu už navžy.
                                                                

Ako som to tak teraz ešte prečítala, rozmýšľam nad pookračovaním. Viem, mením názor ako špinavé ponožky, ale nedokážem sa vzdaŤ tejto poviedky. Už má aj oficiálny názov. Temné Tajomstvá-Ľudský Koniec.

Ďalšie pokračovanie sa nesie pod názvom: Temné tajomstvá- posledná kapitola
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.